Hostiňák programovo rozvíja neoklasicistickú maliarsku líniu. Zasiahnutý domácou krajinou, ikonopisnou maľbou a európskou tradíciou závesného obrazu, vytvára harmonický a stoický svet vlastných figurálnych obrazov. Nejde však o obrazy iluzívnej a realistickej maľby – ide o symbolický obrazový jazyk, kde umelec uplatňuje vlastný slovník ikonických znakov a kódovaných symbolov. V poslednom období maliar paralelne rozvíja niekoľko maliarskych cyklov (ideálne slnkom zaliate krajiny s antikizujúcimi figúrami, rad letných pokojných krajín, kde scenériu prekrývajú červené bodky, idylické krajiny s nízkym horizontom. Hostiňákove poussinovské obrazové záhrady, plné melanchólie a vznešenosti, predstavujú tak potrebnú protiváhu zrýchlenia a povrchnosti mediálneho sveta.

Výstava je členená do viacerých tematických celkov, ktoré reflektujú rôzne osudy synagóg. Najrozsiahlejšiu časť tvorí súbor Zbúrané synagógy, pozostávajúci z diptychov – kombinácií dobových pohľadníc a súčasných fotografií tých istých miest. Na túto líniu nadväzuje sekcia Devastované synagógy, dokumentujúca objekty, ktoré síce fyzicky pretrvali, no dnes chátrajú a čakajú na záchranu. Osobitnú výpoveď prináša cyklus Zadaptované synagógy, kde autori sledujú radikálne zmeny funkcie – bývalé sakrálne priestory sa menia na obchody, pohostinstvá, športoviská či iné civilné objekty, často bez vedomia ich pôvodného významu.

Denisa Slavkovská sa v aktuálnej sérii zameriava na „zátišia dnešnej doby“ a na stopy, ktoré po sebe zanecháva ľudská prítomnosť v prostredí neustáleho konzumu. Kým historické zátišie často demonštrovalo majetok prostredníctvom drahých predmetov, Slavkovská obracia pozornosť k samotnému obalu: k papierovej nákupnej taške s nádychom luxusu (alebo aspoň jeho zdania).

Výstava Republika krivých zrkadiel predstavuje výber z prevažne maliarskej tvorby Erika Šilleho od neskorých nultých rokov. V časozbernom reze ukazuje, ako sa do obrazov zapisuje postupný rozklad predstavy dejín ako smerovania k spravodlivejšiemu svetu – a ako sa do verejného priestoru vracajú ozveny nacionalizmu, agresívnej rétoriky a polarizácie spoločnosti. Dôležitý je pritom čas vzniku diel: ich datovanie nie je len informáciou, ale kľúčom k čítaniu. Dnes totiž tieto obrazy pôsobia inak – a často naliehavejšie – podľa toho, ktorú tematickú linku si divák zvolí.

Oravská galéria otvára výstavný cyklus PRECHÁDZKA KRAJINOU, ktorý ponúka interpretáciu krajiny v dielach autorov zo svojho zbierkového fondu. Prvá vizuálna sonda približuje prienik umeleckých svetov bratov Vincenta a Ferdinanda Hložníka – dramatického expresívneho tvorcu a lyrického meditatívneho pozorovateľa.